Prosinec 2013

God Save Mr. President

28. prosince 2013 v 19:07 | Prometheus |  Články
GOD SAVE MR. PRESIDENT


Prezidentské voľby sa síce uskutočnia až 15. marca 2014, no udalosti akcelerovali, medzi kandidátov vstúpil tiež Robert Fico a mne to nedá nevyjadriť svoj názor na každého jedného kandidáta. Tu sú:

Gyula Bárdos, János Bózsa
Má vôbec zmysel vyjadrovať sa k tomu, že Maďar chce kandidovať? Na tomto mieste zo mňa nehovorí žiadny pseudonacionalizmus, len prostý sedliacky rozum.

Andrej Kiska
Filantrop a podnikateľ. Prečo mi to akosi nejde dokopy?! Lebo kapitalista vykorisťuje robotnícku triedu a privlastňuje si zisk? Čo na tom, že založil Dobrého anjela (ktorým som sa tiež nedávno stal), keď v jeho osobnostnom profile figurujú aj splátkové Quatro a Triangel? Ale budiž, dám mu šancu.

Jozef Behýl
Ďalší podnikateľ, tentoraz s realitkou, bývalý SMERák, podporuje neziskovky. Ešte o ňom nemám utvorený celkový obraz, ale predbežne nie.

Ľubica Blašková
Kandidatúra na post prezidenta je podľa nej jedinou demokratickou cestou, ako možno ovplyvniť chod vecí verejných, pretože prezident má dosť právomocí, aby mohol ovplyvniť chod štátu. Dáma je zjavne značne naivná, jediné, čo ovplyvnil náš terajší prezident Ujo Váňa by teoreticky mohli byť lingvistické cvičenia a novotvary. Naviac, v jej profile spomenutý v súvislosti s Rusko-slovenskou spoločnosťou Čarnogurský ma okamžite odradil.

Ján Čarnogurský
Má kladné názory na Slovenský vojnový štát, bol proti nezávislosti Kosova, naviac je to doktor práv, KDHák, počas Dzurindovej vlády minister spravodlivosti. To mi bohato stačí na jedno veľké NIE!

Viliam Fischer
Kardiochirurg, realizoval prvú úspešnú transplantáciu srdca na Slovensku. Rád podporím inteligenciu, zvlášť čo sa zdravotníctva a školstva týka. Mal by však prísť aj s vlastnou politikou, nielen zlepšením sektoru zdravotníctva. Potom sa nebudem brániť dať mu svoj hlas.

Pavol Hrušovský
KDHák, právnik, paktoval aj s Most-Híd, proste podobný prípad ako Čarnogurský. Navyše, absolútne neproduktívny politik.

Leonid Chovanec
Bývalý stavebný robotník, živnostník. Po mozgovej príhode na invalidnom dôchodku. Za cieľ si kladie bojovať za telesne postihnutých a sociálne slabších občanov. A ja mu fandím.

Milan Kňažko
Jasné áno. Kultivovaný človek s nadhľadom, jeden z dôležitých ľudí Nežnej revolúcie, bývalý generálny na JOJke (mal som pocit, že sa aspoň na chvíľu trocha pozdvihla. Naviac, nemá veľké ambície, chce "len" niečo zmeniť ako občiansky kandidát, nie člen akejkoľvek strany. Moje sympatie si získal.

Stanislav Martinčko
Počúvať ľudí, neklamať, neokrádať ich, nezadlžovať. Pekné. KOS je zatiaľ "stranou stredu", hoci smeruje viac doprava, ale dobre. Uvidíme s čím prídu ďalej. Neviem prečo, ale na ich stránke mi nejde zobraziť volebný program. Hm...

Milan Melník
Kandiduje na post prezidenta za podpory občianskych združení Panslovanská únia, Konzervatívne Slovensko a Slovenská ekonomická spoločnosť - Nezávislé združenie ekonómov Slovenska. Konzervatívec ako vyšitý, ja hovorím nie.

Peter Osuský
Lekár, vysokoškolský pedagóg, v rokoch 1992-1994 viceprezident Slovenskej lekárskej komory. To všetko hovorí v jeho prospech. Ťažko uveriť, že navonok tak rozumný človek sa zaplietol so SaS...

Radoslav Procházka
Právnik, tlmočník, pedagóg. Čo ho ctí je, že v tom odpornom právnom odvetví sa venuje pro bono právnej pomoci odkázaným osobám a ochrane práv občanov. Drobné plus čo sa týka obľúbeného futbalového mužstva (žartujem, takéto malichernosti pre mňa nemajú váhu). Navyše, opustil KDH. Zapamätám si ho.

Jozef Šimko
V prezidentských voľbách v roku 2004 pracoval v tíme budúceho (terajšieho) víťaza Ivana Gašparoviča. Tak teda vďaka vám za nášho Ivana... Program SMS sa mi nepáči (body 2, 3, 8 - čo sa týka spolupráce s Cirkvou, 10).

Robert Fico
Myslím, že ho netreba predstavovať. Dlhoročný populista, sľubotechna, neznalými často nesprávne označovaný prívlastkami ako "súdruh" či "socialista". Podľa slov jeho spolužiakov ale patril k obdivovateľom filozofie marxizmu-leninizmu a Sovietskeho zväzu. Zdá sa však, že pojem zrušenia súkromného vlastníctva mu akosi unikol. Alebo vtedy na hodine chýbal...? Ak to vyhrá tento milovník zahraničných invsetorov a uctievaný dobrodinec všetkých darmožráčov a parazitov, balím kufre a odchádzam z tohto štátu...

Voľba je len na Vás, avšak nemyslím si, že doterajšia vláda SMERu bola pre nás prínosom a preto by bolo načase dať priestor niekomu inému. Slovom, hocikoho, len nie Fica! Kandidátov máme požehnane, je teda z čoho si vyberať, tak dajme šancu niekomu, kto chce skutočne niečo zmeniť a nie sa len dívať na stagnáciu, prípadne prepad... K tejto téme sa ešte vrátime.



K. Bullstreet / AFA - Beating the Fascists: The Authorised History of Anti-Fascist Action / Výchova nácků v Čechách

17. prosince 2013 v 16:59 | Prometheus |  Literatúra
BUĎ ZLÝ NA SVOJHO NÁCKA / VÝCHOVA NÁCKOV V ČECHÁCH


Spomienky britského antifašistu so pseudonymom K. Bullstreet nie sú len hodnovernou výpoveďou doby vzniku National Front a Red Action, či bájnych bitiek ako tej pri Waterloo, kedy antifašisti v boji proti neonacistom zablokovali na niekoľko hodín niekoľko východov metra, ale predovšetkým ukážkou toho, kam až sú schopní zájsť anonymní bojovníci proti predsudkom v mene svojho ideálu. Časť Buď zlý na svojho nácka bola vydaná už v roku 2001 Federáciou anarchistických skupín.

Naproti tomu Výchova náckov v Čechách nemá v sebe toľko myšlienok, no udáva začínajúcim antifašistickým bojovníkom ten správny smer ako aj účinné návody na boj proti "nazi scum", či reálne historky z ulice.

Obe knihy dohromady dávajú aj laikovi jasný obraz o tom, ako a prečo fungujú rozličné antifašistické organizácie, ako aj nezávislí jedinci v rámci svojej nekompromisnej doktríny. Táto kniha vznikla, aby sa nezabúdalo, že nedávame neonacistom tichý súhlas k šíreniu svojich nenávistných ideí.


ČR, 2013

Strach - zbraň hromadného ničenia

11. prosince 2013 v 10:38 | Prometheus |  Dokumenty
STRACH - ZBRAŇ HROMADNÉHO NIČENIA


Ružomberské H.N.O. (dnes už nefungujúce Hnutie nespokojného občana) pripravilo amatérsky dokumentárny film venujúci sa problematike neonacizmu v našich mestách.

Sleduje vývoj politickej situácie vo svete pred 2. svetovou vojnou, jej zločiny proti ľudskosti, fanatizmus a strach ovládajúci masy, ako tiež jej ohromný dopad na neskoršiu Európu.

A ten dopad bol skutočne nesmierny. Nejde len o v 80. rokoch vznikajúce národnosociálne (nacistické) strany, ale aj o odpor v podobe Antifaschistiche Aktion, ktorej vznik sa datuje ešte do obdobia pred vojnou. Strach hovorí o tom, že sa netreba báť a aktívne vystúpiť proti fašizujúcej mládeži, ktorá je mnohokrát zaslepená a plná komplexov.

Viac o H.N.O. na ich oficiálnej stránke tu.


Slovensko, 2007, 27 min.

Odišiel bojovník

10. prosince 2013 v 18:32 | Prometheus |  Články
ODIŠIEL BOJOVNÍK


5. decembra 2013 nás navždy opustil Nelson Mandela, bývalý prezident Juhoafrickej republiky (1994 - 1999), politický väzeň a v neposlednom rade muž bojujúci za ľudské práva a odstránenie apartheidu zo svojej milovanej vlasti.

Jeho snahy boli spočiatku nenásilné, militantnú revoltu Mandela prijal až po vražde neozbrojeného demonštranta a rozpustení a zakázaní ANC (African National Congress) a ostatných strán a hnutí vystupujúcich proti politike rasovej segregácie. Už predtým bol zatknutý a obvinený z vlastizrady, no neskôr bol prepustený a rehabilitovaný. V roku 1961 bol zvolený veliteľom Umkhonto we Sizwe, ozbrojeného krídla ANC. V auguste 1962 bol zatknutý a odsúdený na päť rokov za nelegálnu cestu do zahraničia a podnecovanie štrajku. Pri Rivonijskom procese si Mandela vypočul najhrozivejší verdikt - doživotie.

Až do roku 1982 bol Mandela zavretý vo väzení Robben Island, neskôr bol premiestnený do väzenia v Polsmoor. V rolu 1985 Nelson Mandela odmietol podmienečné prepustenie z väzenia výmenou za zrieknutie sa ozbrojeného boja. Vo väzení tak zostal až do 11. februára 1990, kedy neprestávajúca kampaň ANK a medzinárodný tlak viedli k jeho prepusteniu na príkaz prezidenta Frederika Willema de Klerka. Zákaz činnosti ANC bol zrušený. Nelson Mandela v roku 1988 obdržal Sacharovovu cenu a spolu s de Klerkom zdieľal Nobelovu cenu za mier v roku 1993.

Mňa osobne si Mandela získal maximálne ľudským prístupom k svojmu vlastnému ľudu, ako aj ku svojim väzniteľom, ktorým neváhal odpustiť a pozrieť do očí. Taktiež si cením, že na nikoho nezanevrel a neželal si dobro len pre svojich krajanov, ale pre celý svet, teda aj pre belochov, ktorí mu spôsobili toľko utrpenia. Jeho príbeh je príkladom pre všetkých, ktorí neprestávajú veriť v nádej a nedovolia ostatným zlomiť svojho ducha a zatrpknúť na svet.

Nezabudneme!



Defiance

6. prosince 2013 v 14:17 | Prometheus |  Filmy
ODPOR


Bielorusko, 2. svetová vojna. Bratia Tuvia, Zus a Asael Bielski sa rozhodli vzbúriť proti vzrastajúcej tyranii vlastných kolaborantov. Po zákernej vražde svojich rodičov miestnym oficírom sa ukryjú v lesoch a založia partizánsku skupinu. Sami si zaobstarajú jedlo a zbrane a vyberú sa pomstiť vrahovi svojich rodičov.

Úkryt Bielskich však vypátrajú židia na úteku a Tuvia ich ochotne prijme pod ochranné krídla. Z malej skupinky ľudí odsúdených na vlastnú schopnosť prežiť sa postupne stáva početná skupina, čítajúca stovky ľudí, prevažne židovského pôvodu. Navzdory zlým podmienkam a nedostatku jedla Tuvia ďalej bojuje za ich životy a neprestáva trestať tých, ktorí udávali židov Nemcom. Znechutený Zus sa pridáva k sovietskym partizánom, pretože verí, že tam je skutočné ohnisko boja.

Bratia Bielski nakoniec zachránili viac než 1200 ľudí. Pre obyvateľov blízkej dediny bol značný šok, keď sa na konci vojny z lesov vynorilo také množstvo preživších, ktorí za život vďačili práve Bielskim. Po vojne bratia takmer upadli do zabudnutia, pretože nestáli o slávu ani vďaku. Tuvia a Zus spoločne podnikali v USA a Asael zomrel v službách krasnoarmejcov v bitke pri Königsbergu. Toto je ich príbeh.


USA, 2008, 131 min
Réžia: Edward Zwick

Identity

4. prosince 2013 v 12:07 | Prometheus |  Videá
Strach ukázať vlastnú tvár. Strach jedného človeka pred druhým. Otroci vlastnej dokonalosti, ktorá má vždy svoje štrbiny...

Unikátny krátky film Identity metaforicky ukazuje dnešnú spoločnosť a necháva voľný výklad na každom z nás. Vykreslený svet masiek, ktoré meníme a bojíme sa odhodiť...


USA, 2012

Chuck Palahniuk - The Fight Club

3. prosince 2013 v 14:46 | Prometheus |  Literatúra
CHUCK PALAHNIUK - KLUB BITKÁROV


Nespavosť. Kópia kópie kópie. Deň čo deň nudná práca, vízia dokonalého bytu a kariérneho rastu. A neuveriteľná prázdnota, ktorá Rozprávačov život vypĺňa. Teda... Až kým nespoznal Ju. A Jeho.

Začalo to sedeniami na rôznych skupinových terapiách. Byť v blízkosti smrti, dýchať ju, cítiť, že Rozprávača skutočne niekto počúva bol úžasný pocit. Po týchto zvrátených večeroch konečne mohol spať. Keby nebola prišla Marla Singerová a neukradla mu jeho sedenia.

A potom sa objavil on. Dovolil mu prespať u seba a jediné, čo od neho zato chcel, aby ho Rozprávač čo najsilnejšie udrel. Tyler Durden. Nonkonformista a tak trochu šialenec. To, čo začalo ako nevinná zábava, prerástlo do otvorenia prvého Klubu bitkárov. To už mu však Marla ukradla aj Tylera...

Rozprávač márne hľadá svojho priateľa a zisťuje, že Tyler má ďaleko väčšie plány, než suterén plný upotených chlapov, ktorí si chcú vybiť svoju frustráciu. Tyler nenávidí ten systém a nechce byť súčasťou konzumnej spoločnosti. Zakladá Projekt Chaos a udalosti začnú naberať nebezpečné tempo...

Klub bitkárov narozdiel od ostatných kníh nielen podnecuje triedny boj, ale aj ponúka návody, ako proti spoločnosti skutočne bojovať. Autor sa síce od masovej hystérie okolo knihy dištancoval a prehlásil, že ju napísal len zo zábavy, nič to však nemení na fakte, že mnohí ju považujú takmer až za "bibliu" anarchizmu. V roku 1999 vznikol tiež rovnomenný film.


USA, 1996

Otroctvo

2. prosince 2013 v 16:06 | Prometheus |  Téma mesiaca
OTROCTVO


2. december je podľa OSN Medzinárodným dňom za odstránenie otroctva. Výnimočne som nešiel s Témou mesiaca presne na dátum, sám som bol prekvapený, že práve táto téma mi prišla vhod, pretože mám k tomu čo povedať.

My všetci sme otroci. Otroci svojej práce, otroci Systému, otroci vlastnej estetiky. Tak nato môžme hľadieť metaforicky, avšak aj dnes existujú skutoční otroci, ktorí napĺňajú aj tie najhoršie koloniálne predstavy o tomto slove. Nie tak dávno médiá informovali o otrockej práci našincov v Anglicku. Na Slovensku im nasľubovali hory-doly, po príchode do UK im vzali doklady "na prefotenie" a cesta naspäť už bola zarúbaná, no našťastie nie celkom nemožná. Muži a ženy pod psychickým nátlakom a pod hrozbou násilia museli pracovať zadarmo, častokrát len za tekutiny a jedlo. Vďaka pár jedincom, ktorým sa podarilo z týchto novodobých plantáží ujsť sa nám pomaly skladá obraz súčasnej Británie - odoberanie detí, otrocká práca, čo bude nasledovať, verejné popravy?

Avšak nie je to tak dávno, kedy otroctvo bolo ešte verejným pojmom, tak obľúbeným na americkom Juhu. Až v roku 1862 Abovi Lincolnovi napadlo, že využívanie černochov na otrockú prácu, zbavenie ich základných práv a výzva na zlé zaobchádzanie s nimi nebudú tak celkom kóšer, no konečné zrušenie otroctva sa vtesnalo do Ústavy USA až v roku 1865. Nasledovali však roky rasovej nenávisti, ktoré v USA trvali takmer až do sedemdesiatych rokov a až vtedy, vďaka ľuďom ako Martin Luther King, boli černochom priznané všetky ich práva.

Jestvuje však aj iné otroctvo, než to fyzické. Sú ním peniaze. Všeobjímajúca moc, ktorá zdanlivo nemá kraja, avšak tak ľahko zvrhnuteľná. Kto ťa prinúti používať peniaze, keď to sám nebudeš chcieť? Nejestvuje nato zákon. A fungovalo to dlhé roky. Ďalším otroctvom je naoko potrebná prítomnosť Systému.

Zvolili sme bezpečnosť pred slobodou a súkromím. Vláda sa nás už ani nesnaží vyviesť z omylu, že niektoré zjavné klamstvá a podvody, ktoré na nás spáchali ostatní (teroristi z Východu, komunisti, liberáli, anarchisti...; každého vedia pomenovať) sú vlastne Jej dielom. Vláda už nepokladá za potrebné chlácholiť nás a vymieňať lož za lož. No comment, to je odpoveď na všetko. To je tajné, druhá najčastejšia odpoveď. Ako môže byť tajné niečo, čo ide z našich daní? Vláda má pred nami tajnosti? A my pred ňou nemôžme mať žiadne...? Nelogické...

A takisto sme otrokmi samých seba. Bojíme sa byť spontánny, vybočiť z rady, byť na chvíľu trocha šialený. Pretože - čo by si o nás pomysleli ostatní...? Ostatní sú tiež blázniví, len sú spútaní akýmisi neviditeľnými putami tzv. morálky a normality. Neexistuje trest za vykročenie z týchto imaginárnych ciel, za útek z nich, len sa priveľmi bojíme čo by si o nás pomysleli ostatní...

Ľudstvo by sa malo vzchopiť a konečne si uvedomiť 21. storočie. Prestať opakovať staré chyby, prestať spochybňovať právo na život a ďalšie zo života vyplývajúce práva. A hlavne by sme si mali uvedomiť jedno - môžeme všetko. Je to len na nás a v nás.