Revolúcia

4. listopadu 2013 v 18:55 | Prometheus |  Téma mesiaca
REVOLÚCIA


Keď národ vzdychá pod jarmom sociálnej nespravodlivosti vlastnej Vlády, keď bežný občan už viac nemôže utiahnuť svoj opasok, keď všetky legálne cesty napomáhajúce k zmene politickej situácie a režimu zlyhávajú, vtedy sa o svoje slovo hlási revolúcia. Zväčša býva násilná, nevydrží dlho, alebo nastolí v zemi obrátenú mincu diktatúry (napr. výmena pravicového a ľavicového zriadenia), avšak nájdu sa aj Nežné či nenásilné. Tu je malý prehľad tých najväčších revolúcii:


VEĽKÁ FRANCÚZSKA REVOLÚCIA
(1789 - 1799)

Vzrastajúca nespokojnosť Francúzov s vládou Ľudovíta XIV., výdavky kráľovského dvora a mnohé iné faktory mali za príčinu, že ľud 14. júla 1789 dobyl nenávidenú Bastillu, štátne väzenie, pod heslom "sloboda - rovnosť - bratstvo". Robespierre začal popravovať, kráľovskú rodinu nevnímaje, no začal rúbať privysoko, keď sa zbavil svojich niekdajších kolegov. Ani jeho gilotína neminula. Nechýbali reformy, zmeny, ďalšie popravy. Až 24. decembra 1799 vyhásilo Francúzsko novú ústavu. V podstate zvrhnutím monarchie nedosiahli nič, novú vládu nazvali konzulátom a tiež jej velil jediný muž. Do čela Francúzska sa postavil Napoleon Bonaparte. Z dlhodobého hľadiska sa Francúzsku vedie celkom dobre.

VEĽKÁ OKTÓBROVÁ SOCIALISTICKÁ REVOLÚCIA
(1917)

Z krížnika Aurora sa ozval výstrel signalizujúci začiatok útoku na Zimný palác ruského cára pod vedením Vladimíra Iľjiča Uľjanova, známejšieho ako Lenin. Cárska hrôzovláda sa skončila cárovou vraždou a nastolil sa ešte krutejší režim než ten predošlí. Nevyhýbali sa mu represálie na civilnom obyvateľstve, hladomor, ani vraždy. Vznikla NKVD, neskôr MGB a KGB. Chorľavejúci Lenin ešte stihol skaleným okom zbadať, že jeho gruzínsky straník Josif Džugašvili, čiže Stalin, je nebezpečný a mieri vysoko. Ak Leninov teror bol strašný, ten Stalinov bol monštruózny. Ešte viac odsúdených do gulagov, ešte väčší kult osobnosti, státisíce mŕtvych civilistov, milióny vojakov padlých v 2. svetovej vojne. Plus ako čerešnička Katyňský masaker. Po jeho smrti nastal drobný zmätok a v roku 1991 si Gorbačov podal ruku s Reaganom a ZSSR bol minulosťou. A dnešok? Bohatstvo a moc idú ruka v ruke s biedou a bezmocnosťou, pričom posledných dvoch je oveľa viac. Od monarchizmu sa toho v Rusku veľa nezmenilo, že?


KUBÁNSKA REVOLÚCIA
(1957 - 1959)

Hnutie 26. júla na čele s Fidelom Castrom a jeho ideologickým poradcom a bojovníkom Ernestom "Che" Guevarom vyplávalo na jachte Granma sa 2. decembra 1956 tajne vylodili na Kube, a napriek chabej výzbroji, už 17. januára 1957 slávili svoj prvý úspech proti vojenskej stanici v oblasti La Plata. Nesledovali útrpné boje v lesoch a guerilla napokon dosiahla víťazstvo, diktátor Fulgencio Batista bol zvrhnutý. Na trón zasadol práve Castro a Guevara sa tešil mnohým funkciám, ktoré mu Fidel v vďačnosti udelil. Už v roku 1959 nastoluje Castro komunistický režim a pozemkovú reformu, vzťahy s USA sa zhoršujú a pribúda nový partner - ZSSR. Guevara odchádza hlásať revolúciu do sveta, no v Bolívii je po neúspechoch bez súdu popravený vtedajším prezidentom. Na Castra bolo odvtedy spáchaných údajne až 638 atentátov, no ani preslávaná invázia v Zátoke svíň nemala úspech a Castro vládne ďalej. Až po páde ZSSR sa situácia na Kube značne zhorší a staručkého revolucionára neskôr choroba donúti odovzdať vládu svojmu bratovi Raulovi. Napriek tomu je vraj na Kube dobrý život (veď beda tomu, kto by tvrdil opak!).


NEŽNÁ / ZAMATOVÁ REVOLÚCIA
(1989)



NENÁSILNÁ ISLANDSKÁ REVOLÚCIA
(2008 - 2011)

Veľa sa šepká, veľa sa nevie. Hovorí sa o zvrhnutí starej vlády a jej následnom odsúdení, o odmietnutí štátneho dlhu a o novej ústave. A vie sa aj to, že táto revolúcia nevydržala, po dvoch rokoch si občania zvolili znovu tú stranu, ktorá ich do krízy dohnala...


SLOVENSKÁ REVOLÚCIA
(2013 - ?)

Áno, už začala. Pomaly, pozvoľna. V podstate ešte tými malými Gorila-protestmi, ale to pravé orechové začalo práve Výzvou slobodných občanov Slovenska. A najlepší dôkaz o tom, že bola vypočutá nám priniesli samotné médiá, kde sa to len hemží opodstatneným strachom politikov. Na Slovensko všetko dôjde neskôr, ale vždy dôjde. Tak šup-šup, trikolóru na seba a MOR HO!!!


Revolučné časy na seba nedali dlho čakať a aj Slovensko sa razom ocitá v revolúcii. Prosíme Vás, už to ďalej neznášajte so zaťatými zubami už sa ďalej neprizerajte, ako sa z nášho Slovenska stáva raj pre zahraničných investorov a pre darebákov, ktorým sa nechce pracovať, a tak radšej sedia za naše peniaze vo vláde. Prišiel čas nato, aby sme povedali DOSŤ! Blíži sa 17. november a my už predsa nechceme žiadnu Nežnú a nič neriešiacu, nechceme sľuby a ukazovatele HDP! Chceme naspäť svoju krajinu!




"Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí!" Ľudovít Štúr
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama