Mediálne lži a nás dojem z 9. 11.

11. listopadu 2013 v 18:19 | Prometheus |  Články
Na stanici sa nezdalo, že by niekto okrem nás dvoch mal ešte záujem, či vôbec vedel, o tom, že v našom hlavnom meste sa má konať protivládny protest. Nič to, nastúpili sme do vlaku a ďalej sme sa bavili na tému, koľko ľudí vlastne príde. Čím západnejšie vlak šiel, tým viac neonacistov nastúpilo. Neúnavne mizli v jedálenskom vozni a vracali sa s pivom, no až neskôr sme si všimli, že niektorí sú dobre zásobení alkoholom už pred nástupom do vlaku.





Mali sme tak trochu strach, bolo ich priveľa a naše kontakty na proteste sa neozývali. Mal som so sebou síce mapu, no nebol som si presne istý, kam máme ísť, Bratislava je predsa-len trochu veľká. Tak sme sa rozhodli nasledovať "bielu silu", mladíkov oblečených na národoveckú akciu celkom nepatrične do značiek Thor Steinar a Pitbull. Vtedy som bol prvý a posledný raz príjemne prekvapený, pretože zjavný vodca "ultrapravice" vedel dobre zorganizovať svojich pobratimov a bez potýčok a problémov (okrem prvej zastávky polície ešte kúsok za hlavnou stanicou) nás všetkých dopravil do cieľa, pod Bratislavský hrad.




Tam sa začali ukazovať prvé rozdiely medzi protestujúcimi a provokatérmi. Holohlaví mladíci popíjali tvrdý alkohol priamo z fľaše, nechýbali povinné hajlovačky niektorých neprispôsobivých, no v tomto ohľade im dal ich vodca jasne najavo, že sa majú správať. Po pár slovách od organizátorov protestu, vtipnej glose Róma Mareka Baláža a cigánov z vlády, mal som pocit, že sme jedna rodina, odhliadnuc od toho, že boli prítomní aj neonacisti, šlo nám predsa o jedno, no nie? O niečo neskôr som svoju benevolentnosť voči náckom kruto oľutoval. Po organizačných pokynoch sme sa pokojne presunuli ku Grasalkovičovmu palácu. Pokojne? Ehm... Niektorí provokatéri už cestou hádzali dookola delobuchy, pár ich skončilo aj za bránou spomínaného paláca. Nasledovala otvorená výzva prezidentovi aj s časovo ohraničeným ultimátom (17. novembra 2013). Nato sme sa konečne presunuli do hlavného dejiska, na Námestie slobody.




Mimochodom, príjemne ma prekvapila polícia, nedala sa vyprovokovať ani výbuchmi ani niektorými skutočne agresívnymi jedincami a zvládla svoju úlohu na jedničku. Akciu doprevádzali nečujne, ich prístup bol maximálne profesionálny. Čo ma však sklamalo, bola nízka účasť. Áno, z pôvodných 500 síce nakoniec bolo okolo 2000 ľudí, no nato, koľko sa ich nahlásilo na facebook to nebolo nič (okolo 5000). Čo sa týka samotného výstupu na Námestí slobody, bol som prekvapený, že neutíchajúci dážď takmer nikoho neodradil. Menej prekvapený som bol z účastníkov, niektorých aj viac než 40-ročných, opitých tak, že vládali len bľabotať. Ale čo, slovenská nátura, povedal som si. Potom prišlo to najhoršie.




Pódium bolo zle ozvučené, ľudia boli netrpezliví, pár neonacistov za nami dobre naložení a nabrúsení. Keď už dav trochu utíchol a my sme konečne mohli počuť obvinenia zločincov vo vláde, trápenie s RTVS, a iné závažné témy, snažil sa na seba upozorniť jeden z vedúcich neonacistov, na ktorého meno si nespomeniem, pretože nebol zaujímavý, len štekal čosi o krvavej revolúcii a o tom, že treba konať. Vystupujúci mi vysvetlili, že konať sa bude po skončení ultimáta, že zatiaľ sa všetko snažíme riešiť slušne a legitímne. Po chvíľach vzájomného prekrikovania sa, obviňovania sa zo zrád a podobne sa spomínaný nácek utiahol medzi svojich verných a rečnil už len im. Nakoniec sa od nás neonacisti odštiepili a s výkrikmi typu "Poďte s nami! Budeme konať!" odišli kamsi preč. A tu nastáva poriadny rozdiel medzi tým, čo sa stalo a tým, čo bolo odvysielané.




Anarchia v Bratislave. Napriek tomu, že vystupujúci rázne oznámili skupinke náckov, že protest sa deje tu a žiadne iné aktivity s ním nemajú súvis a sú trestnoprávne postihnuteľné, napriek tomu, že sme sa všetci verejne od týchto fašizoidných živlov dištancovali, odvysielala Markíza aj JOJka vlastnú verziu o tom, čo sa vlastne stalo. Čo na tom, že prebiehajúca akcia bola ukončená bez potýčok, že sme sa v harmónii držali za ruky a že sme všetci dostali slovo pri mikrofóne, keď partia náckov počas trvania protestu takmer zmenila jeho obsah na frašku? A akým právom si títo tupci pracujúci v médiách dovolia hovoriť o anarchii? Na proteste mi možno chvíľu bolo zle v tej sfanatizovanej spoločnosti holých lebiek, chvíľami sme mali aj strach, že nás napadnú, ale to všetko nebolo nič oproti tomu, ako som sa vďaka prevrátenému obrazu médii cítil na druhý deň. Nehovoriac o tom, že niektoré média informovali lživo, niektoré (TA3) neinformovali vôbec a prišli s trápnou výhovorkou, že sme si to predsa neželali (narážajúc pravdepodobne na skupinku troch-štyroch ožratých náckov, ktorí sa prejavili po svojom, vulgárne a odmietavo). Hanba vám, médiá.

Najviac ma však pobavil pán Vaský a jeho trápne video, ktoré tu ani nemienim inzerovať. Hrubozrnné dialógy popretkávané primitivizmom a pseudovtipnými hláškami. Jeho prítomnosť pôsobila nepatrične, načo tam prísť a všetko dehonestovať, ofrflať, pošliapať s tým, že on to vie lepšie. Tak to mal urobiť. A zas tie reči o činoch namiesto slov... Najprv legitímne, POTOM krvavá revolúcia. Ste hluchý, vážený pane?

Celkovo mám z tejto udalosti dosť zmiešané pocity. Na jednej strane sa mi zdá, že sme pri zrode niečoho veľkého, na strane druhej, že si tam faškovia prišli urobiť vlastný protest pod hlavičkou toho nášho, a toho sa chcem v budúcnosti vyvarovať. Ja, a to myslím hovorím za všetkých zúčastnených, sa nechcem pri proteste báť jednej subkultúry, keď už tak zásahu polície, ale nie ľudí, ktorí tam prišli s aspoň trochu podobným zámerom a to - ukázať hlavúňom vo vláde, že sa nebojíme. Od "anarchie v Bratislave" sa preto dištancujeme a nemienime podporovať žiadne aktivity neonacistov v spojení s nami, slušnými ľuďmi.

Teraz už len čakať na 17. novembra...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama