Antifašizmus ako životný postoj

30. října 2013 v 19:56 | Prometheus
V prvom rade si treba ujasniť jednu vec - antifašizmus nie je extrémizmus. Nemusí nijak súvisieť s ultraľavicovým, komunistickým, ľavicovým politickým presvedčením. Antifašizmus je prirodzený postoj každého normálneho človeka. Avšak len pár ľudí si tento postoj vezme ako celoživotné poslanie. Vyhľadávať a fyzicky napádať neonacistov, roznášať a lepiť antifašistické letáky, či práve písať antifašistické články. Ukázať, že sa nebojíme. To je úloha tých, pred ktorými ja pomyselne skladám klobúk.


Antifašizmus je tak starý, ako samotný fašizmus / nacizmus. V Nemecku v roku 1930 vznikla iniciatívou Nemeckej komunistickej strany prvá Antifaschistische Aktion (tiež Antifa alebo AFA), ktorá vlastne funguje pod tým istým menom, no v značne neorganizovanej forme dodnes. Počiatkom 2. svetovej vojny sa vytvorili tzv. Edelweiss Piraten, deti, ktoré sa často nedožili ani pätnástich rokov, no napriek tomu s vervou bojovali proti nacistom a hlavne proti Hitlerjugend. Ich hlavné heslo znelo: "Nekonečnú vojnu Hitlerovi!" Prepadali túto mládež, ale i nacistických pohlavárov, organizovali bombové útoky, vyžívali sa v diverznej činnosti. Za svoje činy boli v tom lepšom prípade uväznení, v tom horšom usmrtení...

80. roky v Anglicku boli poriadne napäté. V uliciach si to rozdávajú náckovia a antifašisti, častokrát patriaci aj k anarchistom. K. Bullstreet v knihe Buď zlý na svýho nácka spomína, že raz tieto pouličné boje zablokovali hneď niekoľko vstupov metra a trvali pár hodín. Do dejín vstúpili ako bitka pri Waterloo (podľa jedného z metier). Nasledovali útoky na predstaviteľov krajne pravicovej strany National Front, či na lídra neonacistickej kapely Skrewdriver, Iana Stuarta Donaldsona. Toto obdobie ostalo, koniec-koncov ako stále, len remízou v tvrdom boji proti náckom.

1985, Francúzsko. Skupinka Red Warriors blúdi Parížom, v ruke majú tyče, baseballové palice, či rozbité fľašky. O čo im ide? Systematicky vyhľadávajú známych neonacistov a dávajú im "co proto". Do tejto skupiny patrili prví RASH (Red And Anarchist SkinHeads).

A ďalej? Antifašisti pôsobia v každom jednom štáte Európy. Ale aj to je málo. Množia sa skutočne militantné skupiny neonacistov ako Combat 18 (ktorého existenciu v 80. rokoch antifašisti popierali a vysmiali), ruský Format 18, americký WAR (White Aryan Resistance) a tiež šialenci ako Robert Mathews z The Order (tiež Bruder Schweigen, Silent Brotherhood), Artur Ryno či najnovšie Nór Anders Breivik. Musíme si však uvedomiť, že i toto sú len ľudia. Aj oni sa boja, cítia bolesť, majú základné potreby. Treba využiť každú ich slabinu.

Nevyzývam k aktívnemu radikalizmu, stačí pasívny odpor. Dajte im najavo, že viete, čo sú zač a jednajte s nami tak, ako by oni jednali s Vami, keby ste boli v pozícii "nevyhovujúceho". Netreba nasilu provokovať. Ale tiež netreba skloniť hlavu, keď vám kráča oproti vyholený kolohnát s vypasovanými svalmi alebo karikatúra v mikine Thor Steinar. Ak si však trúfate na niečo "tvrdšie", úprimne Vám držím palce. Obľúbené a značne cynické "účel svätí prostriedky" používam nerád, ale v tejto súvislosti sa zato rád postavím. Neonacizmus je chorá teória chorého jedinca, ktorý zmanipuloval celé davy. Zabráň chorobe a jednaj zdravo, antifašizmus JE normálny!


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama