Září 2013

Michael Moore - Dude, Where's My Country?

28. září 2013 v 13:10 | Prometheus |  Literatúra
MICHAEL MOORE - KDE JE MOJA KRAJINA, KAMOŠ?


Michael Moore nadväzuje na úspech svojej predchádzajúcej knihy Stupid White Men ...and Other Sorry Excuses for the State of the Nation! a pokračuje v rovnakom duchu. Obviňuje Bushovu vládu zo zámerných klamstiev a dezinformácii, posvieti si na 9/11 a vtipne zhrnie Bin Ládinove starosti s dialyzačným prístrojom.

Ďalej rozoberá konflikt liberálov a republikánov, predkladá návrhy na budúceho amerického prezidenta a tiež rozoberá mnohé bohaté korporácie, ropné bohatstvo Zeme ako aj starý známy Patriot Act a iné nezmysly vlády texaského ex-alkoholika.

Kde je moja krajina kamoš? je síce predovšetkým literatúrou faktu (autor nakoniec uvádza množstvo vyčerpávajúcich zdrojov), avšak v Mooreovom podaní je aj faktografia zábavná a záživná. Kniha, ktorá sa dá odporučiť každému, či už má alebo nemá o túto tému záujem, určite ho nesklame.


USA, 2003

Davová psychóza - Dobyvateľ

27. září 2013 v 15:55 | Prometheus |  Hudba
Davová psychóza, bratislavská punková legenda, má jasný názor na kroky bieleho muža vo svete.

Text:

Objavenie Ameriky, začiatok tragédie, kresťan svoju vieru kruto diktuje
vyvraždené mestá, bieli vrahovia, genocída pokračuje
dobyvateľ kolonizuje svet, obchoduje s ľuďmi, hľadá ďalší zisk, ide mu len o moc

Americká sloboda len vyvoleným, demonštrácie v krajine za práva farebných,
500 rokov rasovej diskriminácie, irónia sochy slobody
dobyvateľ kolonizuje svet, obchoduje s ľuďmi, hľadá ďalší zisk, nenásytná sviňa

Biely pán, biely boh


Viac info o kapele tu.

Šedá zóna

26. září 2013 v 18:25 | Prometheus |  Články
ŠEDÁ ZÓNA


Dobro a zlo je zákonite v každom z nás. Tvorí súčasť ľudskej osobnosti, v každom z nás pôsobí v inej miere, v inom rozsahu. Dva protipóly, jeden nepostrádaľný pre definíciu toho druhého. Súčasť Univerza, nemenné sily, ktoré sa cítia najlepšie, keď sú v dokonalom pomere. A predsa medzi nimi niečo je. Veľká šedá zóna medzi čiernou a bielou, nocou a dňom. Strašnejšia než samotné abstraktné absolútne Zlo a silnejšia než akákoľvek entita Dobra.

Ešte Vás chvíľu natiahnem a našepkám Vám: bolo to Zlo, čo dovolilo beštiálne popustenie uzde morálky v Nemecku za 2. svetovej vojny? Bol skutočne Hitler oným Antikristom, ktorý za všetko môže? Neviedla ho tá istá ruka Zla, ktorá viedla Teda Bundyho, Jeffreyho Dahmera, Johna Gacyho a iných sériových vrahov. Tí svoje zločiny tajili, polícia, FBI a iné orgány mali plné ruky práce, kým určili páchateľa, kým v Nemecku bol páchateľ známy a oslavovaný. Čím to je? Čo je tá šedá zóna, ktorou tak mlžím?

Ľahostajnosť. Nevšímavosť. Apatia voči udalostiam naokolo. Nezaraditeľná medzi temno a svetlo, no predsa horšia a čoraz častejšia. To ľudia, ktorí dovolili vzostúpiť Zlu v Nemecku, tí, ktorí sa nečinne prizerali na vraždenie v uliciach za bieleho dňa, sú zodpovední. Ľahostajnosť je najmocnejšia zbraň akéhokoľvek režimu. Aj zlý človek má v sebe kus dobra, možno o tom ani nevie, ale je tam. Čo však bolí najviac, je človek nevšímavý, neschopný a nemajúci záujem o zmenu, o pomoc. Sedíme doma v svojich pohodlných kreslách, unavení po dlhom pracovnom dni a neuvedomujeme si ten zákerný stereotyp, tú rutinu bytia, to všetko nám gumuje vlastné vedomie, vymýva nám mozgy, nekonečné opakovanie opakovania opakovania opakovania opakovania...

Staviame si okolo seba neviditeľné steny ignorácie. Bojíme sa každého dotyku neznámeho. Chceme osloviť niekoho, kto sa nám páči, no bojíme sa odmietnutia, nechápavého odmeraného výrazu v jeho tvári. A keď nás niekto vytrhne z našej rutiny, neznámy, čo nás osloví, reagujeme rovnako. Ako prebudený z dlhého spánku, namiesto vytrhnutia zo zabehaného sme podráždení, nevrlí, hrubí. Vyhýbame sa tomu, aby sme do niekoho vrazili a aby niekto vrazil do nás. Sme tak zaujatí svojimi vlastnými bezútešnými životmi, že prehliadame všetko okolo seba, bojac sa zmeny.




V skutočnosti zúfalo prahneme po dotyku, objatí, po srdečnom rozhovore, ale vonku si namiesto milého úsmevu oblečieme kamennú tvár anonyma, ktorý má dôležitejšie poslanie, než ľuďom spríjemňovať život. Uponáhľaní sa ženieme po svoj hlúpy nákup, do svojej nenávidenej práce, naháňame sa, pretože čas je tá najcennejšia mena.

Čo tak sa zastaviť? Poobzerať sa okolo seba. Kým nebude neskoro a život nám nepretečie pomedzi prsty. Denne Vám defilujú pred tou Vašou stovky a tisícky iných, neznámych tvárí, ľudí, ktorí môžu byť skvelými priateľmi, no Vy to nikdy nezistíte, pretože sa ich bojíte vziať nabok a osloviť ich. Prejaviť záujem, nenechať sa odbiť, získať si srdcia iných. Alebo naopak zabrániť niečomu strašnému. To je naša úloha vo svete.

A takisto to funguje vo všetkých sférach sveta. Lekárov nezaujíma, aké lieky Vám pomôžu, ale koľko za ne zaplatíte. Štát nezaujíma, že Vám niekto dlhuje, ale že Vy dlžíte štátu. Zamestnávateľa nezaujíma, že ste naňho čakali celú hodinu, ale to, že on čakal na Vás.

Múr.
Obrovská šedá zóna.
A zástupy ľudí v nej, množiace sa nemé barikády ľudských tiel pripomínajúcich stroje navlečené do šedej rovnošaty vojska Nevšímavosti.

A len pár skutočne zlých a len hŕstka skutočne dobrých, ktorí nestratili charakter... V takomto svete žijeme. Ecce homo...

Ilumináti - skutočná hrozba?

24. září 2013 v 18:50 | Prometheus |  Články
ILUMINÁTI - SKUTOČNÁ HROZBA?


Svet deň čo deň zaplavujú nové konšpiračné teórie a ja, ani Vy, takmer nemáme šancu rozpoznať, ktorá je "pravá". Z minulosti sa akoby zázrakom vynorila starodávna hrozba - ilumináti. Tajné bratstvo, ktoré chce zaviesť Nový svetový poriadok. Aké jednoduché je nájsť konšpiráciu za každým rohom, keď ju chcete naozaj vidieť. Znepokojivé by však malo byť, že nápis Novus Ordo Seclorum zdobí tiež americký dolár...


FRAŠKA?

Neviem ako Vy, ale ja som o iluminátoch po prvýkrát počul až potom, ako vyšla kniha Dana Browna Angels and Demons (u nás ako Anjeli a démoni), a to si myslím, že nie som zrovna kultúrne a historické nedochôdča. Faktom je, že práve on ich znovu vypustil na svetlo sveta a teraz už len otváram oči, kde všade ich symbolika údajne je. V hudobnom biznise si hviezdy zrazu náročky zakrývajú jedno oko, americká zástava dostáva celkom nový význam, známe finančnícke rody Rockefellerovcov a Rotschildovcov sa znovu dostali na pretras. A akoby to nestačilo, zvlášť ma pobavil článok časopisu EPOCHA, kde sa odhaľuje, že ilumináti siahajú až k detským seriálom! Áno, Teenage Mutant Ninja Turtles (u nás Ninja korytnačky) je vlastne metaforou na podzemný odboj, vševidiace Krangovo oko je Veľkým bratom, atď. (tiež ma napadla súvislosť s Pánom prsteňov a Sauronovým okom, ale nechcem zbytočne rozdúchavať vášne). Nie je to celé nejaké okaté? Jasné, že tieňové vlády, či šedé eminencie tu sú, ale to boli už dávno a hádzať teraz všetko na jednu frakciu mi prijde no... Hlúpe.


ZEITGEIST, ROSTAS A ĎALŠÍ

... a ďalší ľudia a organizácie a tvorcovia dokumentov, ktorých si vážim, tiež hovoria to isté. Nie som slepý, to si nemyslite, ale taktiež nebudem veriť každej zaručenej informácii. Myslíte si, že keby svetu skutočne vládli ilumináti, informácie o nich by tak masovo prenikli na verejnosť? Zvlášť za predpokladu, že údajne sú média ich hlavnou zbraňou? Žeby nám v tom nedokázali zabrániť? Áno, o NWO hovorili otvorene mnohí jeho "tvorcovia", ale ako mám veriť slovám politikov? Proste nemôžem uveriť, že by nám vládli takíto diletanti... Vážne ste si mysleli, že ste prenikli za oponu? Aj Vy ste strávili kopu času nad dokumentmi, knihami a časopismi o slobodomurároch, iluminátoch a bohviekom ešte (priznám sa, aj ja mám doma publikáciu Svetovláda iluminátov a slobodomurárov)? Budíček, život je tam vonku.


SPOLOČENSKÝ AGNOSTICIZMUS

Pravda je taká, že aj keby sme pravdu vedeli, tak o tom nevieme a aj keby sme ju mali, tak sa s ňou vlastne delíme s celým svetom. Ale čo s tým urobíme? Nič. A nie je vlastne úplne jedno, či nám vládnu sionisti, ilumináti, generál Zod, mimozemská civilizácia ovládajúca naše myslenie? Vieme, že niečo / niekto ťahá za nitky. A to bohato stačí, nemusíme ich pomenovať, nemusíme o nich hovoriť, to je súčasť nášho kolektívneho myslenia. Akurát niektorí si vyberajú od Morphea tú "šťastnejšiu", modrú pilulku a zatvárajú pred tým oči. Sú vedomými otrokmi Systému. Vedia, že niečo tu nehrá, ale nechystajú sa to zmeniť. Takíto ľudia, ktorých je bohužiaľ väčšina, nám bránia niečo urobiť. Ja nehovorím, že sa nedá urobiť absolútne nič, tak ako na začiatku odstavca. To bolo len skonštatovanie najreálnejšieho scenára. Stále môžme niečo urobiť. Vrátiť im tie prekliate peniaze, aby nás nemohli ovládať. Alebo začnime od seba. A kým nad tým budete premýšlať, vykašlite sa na NWO a radšej si užite začínajúcu jeseň so všetkým, čo k nej patrí.




La mujer del anarquista

23. září 2013 v 19:01 | Prometheus |  Filmy
ANARCHISTOVA ŽENA


Justo Calderón je mladý právnik, odporca Francovho fašistického
režimu, čo dáva patrične najavo aj cez nezávislé rádio, kde sa
pravidelne hlási so svojim tradičným No pasaran! Jeho manželka
Manuela síce nie je pre vec až tak zapálená, ale Justa miluje a vo
všetkom, čo robí ho podporuje. Nad Španielskom sa však zmráka
a zdá sa, že Franco predsa len zvíťazí.

Justo je zatknutý a Manuela je odkázaná sama na seba, prežíva len
s pomocou svojej dcéry a Justovho brata - fašistu, ktorý ju napriek odlišným názorom nechá bývať u seba a snaží sa jej dokázať, že nie je až taký zlý, ako sa zdá.

Manuela neprestáva dúfať, že Justo žije, hoci už roky nedal o sebe vedieť. Posadnutá myšlienkou nájsť ho, sleduje jeho stopy a konečne sa stretnávajú. Ona sa dozvedá o jeho pobyte v koncentračnom tábore Mauthausen, on sa dozvedá, že jeho syn, ktorého nemal šancu poznať, počas doby, čo bol preč tragicky umrel. Justo má však aj temnejšie tajomstvá a Mauthausen mu stále nedá spávať.

Navonok pracuje a tvári sa, že na politike mu už nezáleží, no už čoskoro Manuela zistí viac než chcela. A tentokrát je už z anarchistovej ženy odhodlaná anarchistka.

Film zaujme nielen výpovednou hodnotou a autentickými obrazmi,
no tiež skvelými výkonmi neopozeraných hercov. Vysporiadanie sa
s démonmi minulosti, nezlomná vôla a láska na pozadí druhej
svetovej vojny.


Španielsko / Francúzsko / Nemecko, 2008, 117 min.
Réžia: Peter Sehr, Marie Noelle

George Carlin - We like War

22. září 2013 v 8:52 | Prometheus |  Videá
GEORGE CARLIN - MÁME RÁDI VÁLKU


George Carlin (1937 - 2008), americký
stand up komik hovorí otvorene a s
nutnou nadsádzkou o tom, čo ide USA
najlepšie - bojovať.

Svojou inteligenciou a neskrývaným
opovrhovaním "vlastnou" vládou sa Carlin
samozrejme ocitá v pozícii enfant terrible,
nijak ho to však nevzrušuje a dokonca sa
v tom vyžíva.

Vtipne poukazuje na to, čo znamenajú
všetky falické symboly vo vojne, ako aj
priezvisko prezidenta Busha (...), nebojí
sa dokonca použiť na pódiu aj pár
vulgarizmov, ktoré však z neho vôbec
nerobia hlupáka. Naopak.

Dosť slov na úvod, užite si jedno z mnohých
skvelých vystúpení tohto výnimočného
muža, ktorý sa nebál pomenovať veci ich
pravým menom.

Fahrenheit 9/11

21. září 2013 v 17:49 | Prometheus |  Dokumenty
FAHRENHEIT 9/11


Michael Moore vtipne, no zároveň smrteľne vážne popisuje
všetky prehrešky Bushovej vlády, lži, ktorým kŕmili celý svet,
konšpirácie okolo 11. septembra a vzťahu Bushovcov k Bin
Ladinovej rodine.

Popri tom ukazuje davovú hystériu, snahy o dolapenie
akýchkoľvek teroristov (aj za cenu zosmiešnenia), proste
výsledok doby vlády jedného neschopného šialenca a jeho
vízie "slobodného" sveta bez terorizmu.

Dnes už to možno nie je zrovna aktuálna téma, no každý
krok, ktorý dopomôže odhaliť skutočného vinníka za 9/11,
je potrebný a nesmie byť zamlčovaný (tak ako Patriot Act
alebo výsledky Vyšetrovacej komisie pre 9/11). Rozhodne sa
oplatí pozrieť si ďalší Mooreov štvavý príspevok proti temnému
obdobiu v dejinách USA. A ako doplnok nezaškodí prečítať si
jeho knihu Dude, Where's My Country?

Dokument na pozretie tu.


USA, 2004, 110 min.
Réžia: Michael Moore

História

21. září 2013 v 16:08 | Prometheus
HISTÓRIA


2013

apríl
Začínam si uvedomovať vlastnú ľahostajnosť k tomu, čo sa okolo mňa deje. Prepadám sa do vĺn pohodlia a konzumu, opájania sa zbytočnými televíznymi reláciami, hlúpymi filmami. Nastáva u mňa precitnutie.

máj
Prvýkrát hovorím o možnosti založiť svoje vlastné "médium", vlastný blog, ktorý by bol angažovaný a zároveň by mal ľuďom čo ponúknuť. Oslovujem dvoch ľudí, no jeden nato nemá čas a druhý ma odbije neurčitou odpoveďou. Odvtedy však neprestávam myslieť na tento druh aktivizmu. Vynára sa pracovný názov Siempre contra, ktorý mi neskôr pripadá žalostne klišeovitý.

jún
Pohybujem sa v komunitách ľudí s vlastným názorom, ohromene počúvam ich názory, prezerám stránky, pozerám filmy a čítam literatúru, ktorú mi odporučili. Váham, či niektorého z nich osloviť...

august
Už som odhodlaný, hľadám vhodný blog s pokročilejšími možnosťami čo sa týka vizuálu stránky, pretože som tak trochu pedant a chcem ponúknuť čitateľom nielen obsah, ale aj formu. Koncom mesiaca oslovujem s týmto nápadom Fausta, ktorý to, napodiv, prijme ako dobrý nápad. Vznikáme ešte ako A-Team (angažovaný? aktivistický? anarchistický?), čo neskôr padne, lebo rovnaký názov na tejto doméne už jestvuje. Príde s dvomi variantami - Abadon a Nemesis. Tá druhá sa mi zapáči.

september
Koncept stránky je hotový, neskoro však zisťujem, že už existuje www.project-nemesis.cz. Obsahom však má od našich myšlienok na hony ďaleko a tak nám nijak neprekáža začať pod hlavičkou Projekt Nemesis. Prvý článok vychádza symbolicky v piatok trinásteho (v piatok 13. októbra 1307 dal Filip IV. pochytať, umučiť a zabiť okolo 60 rytierov Rádu templárov aj s ich veľmajstrom Jacquesom de Molay). Pribudol prvý komentár.

október
Vynára sa konflikt záujmov, ktorý už dlhšie predznamenával problém. Faust opúšťa redakciu kvôli nedostatku času na písanie článkov, neoficiálne tiež kvôli rozdielnym názorom, s ktorými by sme to zrejme spoločne nedotiahli veľmi ďaleko. Dostávam voľnú ruku a tak sa nakláňam mierne doľava. S Faustom ostávame naďalej v kontakte.

november
Aktívne sa zapájame do Revolučného protestu 9. novembra a prinášame z neho report. 17. novembra sa však nič nedeje a sľuby organizátorov vyšumeli do prázdna. Ďalej sa už tejto téme venovať neplánujeme.


2014 - 2017

Autorská kríza.
Obdobie plánovania, určovania si vlastnej role aktivistu, zháňania potrebných informácii.

Trvale sa usadzujem v Českej republike.
Prvá priama akcia.
Prechod na veganstvo.

Oslovovujem nové kontakty, nachádzam nové organizácie ako 269-Life a Obraz, s ktorými naviažem spoluprácu. Prvé akcie pod hlavičkou týchto združení - Veggie Planet 2016, Prodej vánočních psů 2016, Tichý protest pred McDonald's na pražskom Anděli (2017).


2017

august
Spustenie novej kapitoly Projektu Nemesis - s väčším dôrazom na animal rights, veganstvo a eko-anarchizmus (green anarchy).
Pridávam nové bannery.

Zlý vtip?!

16. září 2013 v 19:35 | Prometheus |  Články
ZLÝ VTIP?!


Už dlho mi v ušiach rezonuje šokujúca správa - o našom drahom prezidentovi hlavy štátu, Ujovi Váňovi, vyšla kniha! A vraj poputuje aj do niektorých akademických knižníc!

Pánečku, tak nielenže Rudy Anakonda a Michal Kováč majú niečo "svoje", ale už aj Gašparko... pardon Gašparkovič... Gašparovič, ehm. Jeho zásluhy sú nespochybniteľné. Na poli jazykových hlamolavov je Ujo Váňa nekorunovaným kráľom, takže publikácia Prezident Ivan Gašparovič bude určená hlavne lingvistom a v neposlednom rade aj odborníkom ehm na... darebákov? Môže byť. Tento výrok hovorí za veľa, buď ide o duševne zaostalého jedinca alebo o človeka, ktorý o organizovanom zločine dobre vie a ešte zdôrazňuje jeho dôležitosť:

Dobre, a čo teraz? Keď tam títo ľudia nebudú, nebude ani futbal.
Reakcia na poznámku redaktora, že šport sa financuje aj peniazmi mafie. (9. september 2006, rozhovor pre aktualne.sk)
(zdroje výrokov a faktov o I. G. pochádzajú zo stránky slovenskej wikipedie)

Ale nekrivdím mu, to teda vôbec. Je predsa prvým prezidentom, ktorý dostal darček od Anonymous! Takisto premenoval OSN! Máme byť teda načo hrdý. Ale teraz vážne - tu sa píše, koľko má Váňa titulov. A je ich teda požehnane. Pred menom Doc. JUDr., za menom CSc., dr.h.c. Analfabet, čo to tu má biele na čiernom by mohol povedať, že Ivan má na svoju debilitu aspoň nejaký doklad. Avšak! Tu je celkový výpis jeho nespočetných rytierskych zásluh a tie ohromili aj mňa:

2009
Rad Bieleho orla, najvyššie vyznamenanie Poľskej republiky
Zlatá medaila Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave
2008
Zlatý kľúč od mesta Solún, Helénska republika
Rad kráľa Tomislava so stuhou a Veľkou hviezdou - najvyššie vyznamenanie Chorvátskej republiky
Zlatá medaila za zásluhy mesta Atén, Helénska republika
Zlatá medaila Helénskeho parlamentu
Veľký rytiersky kríž - od britskej kráľovnej Alžbety II.
2007
Dostyk I. stupňa, najvyššie vyznamenanie Kazašskej republiky
Rad Izabely Kastílskej - Veľká reťaz, najvyššie španielske vyznamenanie
Čestný občan Veľkej Lomnice
Veľká reťaz Záslužného rádu Talianskej republiky
Veľká zlatá pečať - Sigillum Magnum Bolonskej univerzity, Taliansko
Čestný doktorát Štátnej moldavskej univerzity
Veľký kríž Radu holandského leva
Veľká reťaz Makariusa III. , Cyprus
Čestný člen Mestskej rady mesta Cork, Írsko
2006
Čestný doktorát Ruskej ekonomickej akadémie G. V. Plechanova, Moskva
Čestné občianstvo mesta Humenné
Protektor Európskej akadémie vied a umení
2005
Medaila Chatama Sofera, ocenenie Múzeom židovskej kultúry za zásluhy o rozvoj múzea
Čestné občianstvo mesta Myjava
Čestný doktorát Univerzity v Mostare, Republika Bosna a Hercegovina
Veľká reťaz princa Henriquea, Portugalská republika
Rad Kríža Mariánskej zeme, Estónska republika
Veľký kríž občianskeho a vojenského čestného rádu Adolfa z Nassau od veľkovojvodu Henriho Luxemburského
Viestursov Rad, Litva
Rad Troch Hviezd, Lotyšsko
2004
Cena obce Uhrovec za osobný prínos v šírení dobrého mena a odkazu Alexandra Dubčeka
Zlatá medaila Spoločnosti Alexandra Dubčeka


Vyčerpávajúce, však? Kebyže mám ja toľko titulov, ocenení, atď., asi z toho tiež scvokatiem a jazyk by sa mi zaplietol až kdesi na balkón. Teda, Balkán, ehm... Vážne by som chcel tak veľa, aby mi bolo objasnené, za čo toľko udelených ocenení? Zdá sa to veľa len mne? O tomto som fakt nevedel, kým som si to nevygooglil, rovnako ani to, že Ujo Váňa už za sebou nejaké tie knihy má! Vážne irituje názov jednej z nich len mňa? Myslím národne, cítim sociálne...

Na záver poviem len toľko. Váňa si zaslúži človeka, ktorý by sa mu venoval. Zaslúži si uznanie, pretože sa zdá, že až také hovno pre nás neurobil (až také veľké). Občas ho pohladkať, občas ho poškrabať za uškom a dať mu pocit, že je dôležitý. Pretože to zjavne potrebuje. Nám, čo máme radi knihy už ostáva len dúfať, že kniha Prezident Ivan Gašparovič bude určená hlavne humoristom.



Vojna je mier, sloboda je otroctvo...

15. září 2013 v 17:36 | Prometheus |  Články
... nevedomosť je sila. Známe heslo Strany v Orwellovom (už nie tak veľmi) utopistickom románe 1984. Jeho vízia budúcnosti, naša realita. Najodpornejšie, čo nám mohla táto realita dať, nie je chudoba, ani sociálne rozdiely, nezamestnanosť a iné pálčivé problémy. Táto realita, tento Systém, nám dal ilúziu spokojnosti. Nesmrteľnú štatistiku, ktorá nám ukazuje, že sa vlastne nemáme až tak zle. Množstvo paradoxov a termínov, ktoré nielenže stratili svoj skutočný význam, ale dostali nový, skrytý a hrozivý význam. Pozrime sa spoločne na pár tvrdení Systému a pokúsme sa ich logicky vyvrátiť.


ZÁLEŽÍ NÁM NA VÁS!

Už ani neviem, koľkokrát som to v živote počul. Od každej jednej politickej strany, ktorá kedy vznikla, od každého domnelého spasiteľa našej spoločnosti. Nie, skutočnosť je taká, že Vláde (alebo Systému, Realite, Spoločnosti, hovorte tomu, ako len chcete) na Vás samotných vôbec nezáleží. Na čom skutočne záleží, je Váš majetok, Vaša dôležitosť na spotrebiteľskom poli, Vaša práca pre kapitalistu, ktorému vytvárate zisk. Ak niekto tvrdí, že mu na Vás skutočne záleží, neverte mu. Pravdepodobne od Vás len niečo chce. Hlas, financovanie jeho politickej kampane, zvýšenie daní, prípadne Váš pozemok. Použiť a odhodiť, tak to je.


PENIAZE SÚ VŠETKO

Kto nepracuje, je parazit. Kto pracuje, ale neodvádza dane, okráda štát. Skutočnosť je však taká, že podielaním sa na spotrebiteľsko-zamestnaneckom trhu práce (pre bežného občana vždy dvojfázová úloha), vlastne okrádate úplne všetkých. Teda, okrem tých, čo sú najvyššie. Nie, peniaze už dávno nemajú skutočnú moc, americký dolár už nie je krytý zlatom a o slovenskom národnom poklade už zrejme tiež môžeme len snívať. Skutočnú moc peniazom dávame my. Ekonómovia varujú, že bez peňazí by sa zrútila celá ekonomika. A čo?, pýtam sa. Ako dlho fungoval výmenný obchod, kým neprišli tie smiešne papieriky, za ktoré ste si mohli "kúpiť" šťastie? Dosť dlho. V Amerike je federálnym zločinom ničenie peňazí. U nás dostanete viac za krádež, ako vraždu (hlavne ak ste prominent). Peniaze sú všetko? Áno, ale len pre hŕstku ľudí tam hore. Pre väčšinu, pre nás, však potrebné nie sú.


POTREBUJETE NÁS!

Chrumkavá lož, len čo je pravda. Neviem, ako ostatní, ale ja viem čo mám robiť aj bez toho, aby mi to niekto povedal. A nechcem, aby o mojich peniazoch rozhodoval niekto iný. Načo je nám 150 imbecilov v NRSR, ktorých platíme z našich daní, keď väčšina z nich sa ani raz neozve, do "práce" nechodí, mýli si hlasovacie tlačítka, alebo zo seba robí šašov. To všetko za naše peniaze! Nie som zástancom totalitárstva, ale keď nejaká strana vo voľbách vyhrá, načo nám sú ostatné? Pravdou je, že oni potrebujú nás, nie naopak. A robiť štatistiku s našich a poslaneckých platov, to mi už naozaj príde ako vrchol cynizmu. Týmto klamstvom neklamú nás, ale seba.


SÁM NIČ NEZMENÍŠ

Ďalšia lož, ktorá nie je určená primárne nám. Presviedčajú nás, že sme len kvapkami v mori, že sme len bezvýznamní jednotlivci, tvoriaci túto skazenú spoločnosť. Že sme odjakživa zlí, že to je ľudská prirodzenosť. Omyl. Človek je úžasný, krásny, milujúci tvor. A túži po zmene, pričom história nám dokazuje, že práve jednotlivci môžu niečo zmeniť. Občan by sa nemal báť svojej vlády, to vláda by sa mala báť svojich občanov. Už neviem, kto to povedal, ale tak to je, napriek tomu, že nám tvrdia opak. "Ľudia dokážu čokoľvek". To povedal Joe Strummer a nemôžme to brať len v tom negatívnom význame.


DEMOKRACIA JE VLÁDA ĽUDU

"Demokracia je poslednou snahou tyranie získať absolútnu moc." George Bernard Shaw.

K tomu niet čo dodať.





Takýchto a podobných vyhlásení sú ešte stovky, ba až tisíce, toto bola len drobná ochutnávka a ukážka toho, ako ľahko sú vyvrátiteľné.Skutočne sme natoľko závislí od toho, čo nám povedia? Nemyslím si. A oni to vedia, a práve to ich štve najviac.